Dizziunariu Traina

Nuovo vocabolario siciliano-italiano (1868)

Superbu.

  • add. Che ha superbia: superbo.
  • Magnifico: superbo.
  • Elegante, ricco: superbo.
  • Aspro, crudo, acerbo: superbo. Sup. supirbissimu: superbissimo.
  • Prov. lu superbu è da tutti disprizzatu, anco da' superbi stessi, e ciò perchè: cu' è superbu è pazzu: baldezza di signore, cappello di matto.
  • lu superbu nun havi mai paci, è in guerra con tutti coloro che egli crede inferiori a sè.
  • superbu cu superbu nun fa bona lega, perchè l'uno si crede da più dell'altro.

Sta paggina utilizza materiali di Wikisource Talianu, ca veni pubblicatu sutta la licenza CC BY-SA 4.0.